Prečo BIOODPAD kompostujeme?

Z bioodpadu vieme získať cenný kompost, ktorým hnojíme rastliny, aby sme vypestovali nové jedlo. Bola by škoda, keby zhnil na skládke.

Aké veci môžeme kompostovať?

Bioodpad triedime podľa toho, ako ho budeme ďalej spracovávať. V bytoch nám pri jeho kompostovaní pomáhajú kalifornské dážďovky, v záhrade sú to naše domáce dážďovky a množstvo drobného hmyzu a baktérií. Pomáha nám aj teplo, ktoré vzniká tlením rastlín vo väčších kopách a urýchľuje ich rozklad na cenný kompost. V priemyselných kompostárňach môžeme spracovať aj odpad, ktorý by sa nám doma a v záhrade nerozložil vôbec, alebo by páchol a lákal zvieratá.

Do záhradného a bytového vermi-kompostu vhadzujeme:

Zvyšky, odrezky a šupky z ovocia a zeleniny, papierové vrecúška z vylúhovaného čaju a zbytky z kávy.

Zvyšky pečiva a chleba v menšom množstve, cestoviny a ryžu.

Hobliny z dreva, kúsky kartónu a papiera, ako sú rolky z toaletného papiera, obaly z vajíčok, hnedé papierové vrecká a papier, ktorý je navlhnutý alebo znečistený jedlom.

Do záhradného kompostu dávame tiež:

Lístie zo stromov a kríkov, pokosenú trávu, odrezky z okrasných a hospodárskych rastlín a stromov, slamu a seno.

Hnoj od bylinožravých zvierat.

Škrupiny z vajec a čisté kosti z rýb.

Jedlé huby a zvyšky slamy alebo pilín z ich pestovania.

Do kuchynského odpadu patria aj zbytky jedla všetkého druhu. Zbierame doňho zbytky z reštaurácií alebo školských jedální. Odtiaľ putuje do priemyselnej kompostárne alebo spaľovne.

Na čo si dávať pozor?

Mäso, mliečne výrobky a živočíšne tuky sa rozkladajú inak ako rastliny. Počas hnitia nepríjemne páchnu a lákajú rôzne živočíchy a larvy hmyzu, ktoré ich pomáhajú rozložiť. Do záhradného ani bytového kompostu ich nedávame, aj preto, že sa z nich môžu šíriť choroby.

V poslednej dobe začíname namiesto plastových a plastovo-papierových jednorazových riadov, pohárov a príborov používať kompostovateľné. Nie všetky sa však dajú skompostovať doma, pretože na ich rozklad treba vysoké teploty, vlhkosť a často aj baktérie, takže ich vieme spracovať len v priemyselných kompostárňach. Doma a v záhrade kompostuj len riad, ktorý je vylisovaný z tenkých plátkov dreva, bambusu alebo listov rastlín.

Ani plasty vyrobené z rastlín nepatria na domáci kompost. Aj keď sú z kukurice, rias alebo iných rastlinných materiálov, sú odolné a pevné. Najlepšie je odovzdať ich do priemyselnej kompostárne.

Oleje do bioodpadu nepatria. V malých množstvách sa dajú skompostovať, ale vieme ich recyklovať a využiť oveľa lepšie, napríklad ako palivo. Použitý olej môžeš zbierať do fliaš a odovzdať ho napríklad na benzínovej pumpe.

Ak máš ešte pochybnosti, pozri si pozorne upozornenia na kontajneri na bioodpad, alebo stránku kompostuj.me.

Ako BIOODPAD škodí?

Ak bioodpad nevraciame späť do pôdy ako kompost alebo hnojivo, pôda sa stáva čoraz menej úrodnou. Polia potom musíme hnojiť chemickými hnojivami, ktorých výroba zaťažuje životné prostredie.

Nevyužitý bioodpad, ktorý hnije na smetiskách, sa môže po dažďoch vyplaviť do riek a jazier. Zvýši v nich kyslosť vody a množstvo rias. Môže v nich vyhynúť množstvo rastlín a živočíchov, ktoré pre svoj život potrebujú čistú vodu.

Keď sa bioodpad rozkladá na skládke, do vzduchu sa uvoľňuje metán, ktorý je skleníkový plyn. To znamená, že vo vyšších úrovniach atmosféry vytvára vrstvu, ktorá podobne ako sklo alebo fólia na skleníku zadržiava teplo a tým zabraňuje ochladeniu planéty. Voláme to skleníkový efekt.

Ako kompostujeme bioodpad?

Veľa odpadkov ako zbytky z jedla, šupky zo zeleniny a ovocia, slama, lístie aj trus hospodárskych zvierat hnije, čím sa rozkladajú na cenné hnojivo. Voláme ich bioodpad. Veľkú časť bioodpadu tvoria zbytky jedla z reštaurácií a jedální.

1. Bioodpad musíme najprv posekať na malé časti.

2. V domácom kompostovisku dážďovky a baktérie pomaly rozkladajú odrezky z kuchyne, pokosenú trávu, lístie a zvyšky rastlín zo záhrady. Vyzretým kompostom znovu zúrodňujeme pôdu a vraciame tak živiny späť do zeme. Pri tlení sa z kompostu uvoľňuje aj teplo, ktoré môžeme použiť na ohrev vody zo studne.

! Na domáci kompost nepatria zvyšky z mäsa a jedlo, ktoré by mohlo prilákať nevítaných zvieracích návštevníkov.

! Aj lístie zo stromov patrí na kompost, nie na smetisko.

! Konáre zo stromov môžeme rozomlieť na malé kúsky drvičom a použiť ako záhradný mulč okolo stromov. Pomôže udržiavať v pôde vlhkosť a pomaly stromom dodá živiny.

3. V bubnovom kompostéri sa bioodpad neustále mieša a s pomocou baktérií, vlhka a tepla sa spracuje už za niekoľko dní. Vyrába sa v nich humus aj zemina do kvetináčov.

4. Anaeróbne digestory sú zariadenia, v ktorých sa bioodpad spracováva bez prístupu vzduchu. V obrovských tankoch sa odpad zmieša s vodou a rozomelie sa na kašu. Tekutý odpad baktérie rozložia a premenia ho na plyn. Bioplyn zozbierame do tlakových nádob a použijeme ako palivo do áut a na kúrenie. Zvyšnú tekutinu využijeme ako hnojivo na farmách.

Čo z nich vieme znovu urobiť?

Z bioodpadu vyrábame kompost. Je to prírodné hnojivo, ktorým vraciame živiny potrebné na pestovanie rastlín späť do pôdy.

Aj záhradnícky substrát, alebo zemina podobná rašeline, sa vyrába kompostovaním zvyškov rastlín.

Vo vermi-komposte a v domácom komposte sa množia užitočné dážďovky, ktoré sa rastlinným odpadom živia a vyrábajú z neho kompost.

V priemyselných kompostárňach vyrábame kompostovaním bioplyn, ktorým vieme kúriť, variť alebo poháňať autá.

Z tekutých zvyškov kompostu v nich vyrábame tekuté hnojivá na hospodárske ale aj okrasné rastliny.

Keď kompost tleje, vzniká v ňom aj teplo, ktoré vieme využiť na mierne zohrievanie vody v potrubí prechádzajúcom cez kompostéry. Aj zohriatie o niekoľko stupňov nám pomáha ušetriť veľa energie.